Skôr ako vyrazíme na more, je potrebné aby sme spĺňali všetky predpoklady a požiadavky,
ktoré sú na nás kladené. Myslím tým predovšetkým potrebný doklad o našej odbornej
spôsobilosti – preukaz odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla.
Hoci sa pokladáme za plnohodnotného jachtára, či vodného motoristu – kapitána, pojem
„rekreačné plavidlo“ vychádza z terminológie zaužívanej v Európskej únii, ktorý
používajú aj príslušné, s problematikou súvisiace materiály Európskej hospodárskej
komisie OSN (EHK OSN).
Na vedenie rekreačného plavidla sa vyžaduje príslušný preukaz spôsobilosti. Zatiaľ
čo na námorných lodiach je počet členov posádky stanovený podľa jednotlivých funkcií,
pričom každý člen posádky musí mať preukaz spôsobilosti pre danú funkciu, na rekreačnom
plavidle stačí, keď má príslušné osvedčenie jeho veliteľ.
Preukaz spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla však potrebuje obvykle iný na
vnútrozemskú plavbu a iný na plavbu na mori. Je to z toho dôvodu, že plavba na mori
je špecifická a väčšina predpisov sa odvíja od dohovorov IMO (Medzinárodná námorná
organizácia), no a v neposlednom rade, legislatíva pre námornú a vnútrozemskú plavbu
nie je totožná.
Čo sa námornej rekreačnej plavby týka, podmienky na získanie preukazu spôsobilosti
vychádzajú z medzinárodných štandardov, i keď v jednotlivých krajinách sú tieto
podmienky upravené vlastnými predpismi. Obvykle sa vyžaduje úspešné vykonanie teoretickej
a praktickej skúšky, ďalej zdravotná spôsobilosť, predpísaná plavebná prax, a niekedy
je nutné absolvovať aj povinný kurz. Náročnosť splnenia týchto základných kritérií
býva niekedy rozdielna. V zásade je možné osvedčenie získať buď doma, alebo v zahraničí.
Treba si uvedomiť, ak dáme prednosť druhému variantu, že zloženie skúšky v cudzom
jazyku nie je jednoduché, keďže ide o veľký objem vedomostí, ale najmä pre zložitosť
odbornej terminológie. Ak sme sa však už úspešne prehrýzli skúškou a máme už v rukách
preukaz spôsobilosti, môže sa ukázať, že nám ho v inej krajine, ako sme ho nadobudli,
nemusia uznať. Tento problém môže nastať hlavne vtedy, ak je na preukaze vyslovene
uvedené, že platí len v teritoriálnych vodách krajiny v ktorej bol vydaný. Jeho
uznanie v iných krajinách závisí od dohody o ich vzájomnom uznávaní.
Situácia však môže byť ešte zložitejšia, a to vtedy, keď preukaz nevydáva inštitúcia,
ktorá je na to podľa zákona oprávnená. Vo väčšine krajín takéto osvedčenia vydávajú
orgány štátnej správy, ale sú aj krajiny v ktorých je táto právomoc delegovaná na
iné inštitúcie. Ide zväčša o krajiny s dlhou jachtárskou tradíciou. Ak však preukaz
vydal iba klub, alebo organizácia na úrovni občianskeho združenia, takýto preukaz
uznaný byť nemusí.
Problémy môžu nastať, ak si chceme napríklad prenajať loď. Charter-ová spoločnosť
môže požadovať predloženie preukazu spôsobilosti, ktorý bol vydaný príslušnou štátnou
správou. Ešte väčšie ťažkosti môžu nastať, ak sa nebodaj staneme účastníkmi plavebnej
nehody. Väčšinou ide o poistnú udalosť a pri jej následnom vyšetrovaní sa bude poisťovňa
zaujímať o všetky detaily, ako napríklad, či máme platný preukaz spôsobilosti pre
danú oblasť plavby, a či bol vydaný oprávneným orgánom. Ak v tejto otázke dôjde
k nezrovnalostiam, poisťovňa nemusí znať nárok na vyplatenie poistnej sumy a môže
sa stať, že celú škodu budete znášať sami.
Ešte horšia situácia môže nastať pri nehode, pri ktorej došlo k vážnemu ublíženiu,
prípadne strate ľudského života. V takomto prípade môžu byť následky naozaj veľmi
nepríjemné a ďalekosiahle.
Zákony na Slovensku
Problematika námornej rekreačnej plavby a získavania odbornej spôsobilosti na vedenie
rekreačných plavidiel je v našom slovenskom právnom systéme riešená v dostatočnej
miere. Základnou právnou normou pre námornú plavbu je zákon č.435/2000 Z.z. o námornej
plavbe, ktorý vstúpil do platnosti 1. Januára 2001. Jeho novela v podobe zákona
č. 581/2003 Z.z., ktorá sa však problematiky rekreačných plavidiel týka len okrajovo,
čo platí i pre zákon č. 435/2000, ktorý upravuje problematiku rekreačných plavidiel
len v zásadných bodoch. Z pohľadu rekreačnej plavby je dôležitejšia vyhláška Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 54/2002. Celú agendu týkajúcu sa preukazov
spôsobilosti a registrácie, či už pre rekreačnú, ale i komerčnú plavbu vybavuje
Námorný úrad SR, pôsobiaci v organizačnej štruktúre, po novom, Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Vyhláška č.54/2002 okrem iného špecifikuje jednotlivé oblasti plavby a člení odbornú
spôsobilosť na tri stupne.
Stupeň A, je najvyšší a držiteľ osvedčenia tohto stupňa môže viesť rekreačné plavidlo
na mori bez obmedzenia. Držiteľ preukazu spôsobilosti stupňa B, je limitovaný vzdialenosťou
najviac 200Nm od pobrežia. Stupeň C je najnižší a jeho držiteľ môže viesť plavidlo
do vzdialenosti najviac 12 Nm od pobrežia a môže vyplávať z prístavu len vtedy,
ak sila vetra nepresiahne 4°B. Takéto obmedzenie vychádza z predpokladu, že moreplavec
s týmto najnižším stupňom ešte nemá dostatok skúseností s plavbou v silnejšom vetre,
ktorý nielenže sťažuje manévrovanie, ale má za následok i výrazné zhoršenie plavebných
podmienok.
Vyhláška podrobne špecifikuje požiadavky na vydanie preukazu spôsobilosti. Požiadavky
sú stanovené pre rôzne stupne, pričom hlavným kritériom sú skúsenosti podložené
plavebnou praxou a teoretické vedomosti preukázané pri skúške. Samozrejmosťou
je zdravotná spôsobilosť a od žiadateľa sa vyžaduje i osvedčenie rádiotelefonistu
pre daný stupeň. Pri najnižšom stupni C, sa vyžaduje i praktická skúška.
Plavebnú prax možno preukázať predložením rôznych dokumentov, ako je napríklad
jachtárska knižka, potvrdený zoznam členov posádky – tzv. „crew list“, lodný denník,
prehľad plavebnej praxe, či iný hodnoverný doklad.
Teoretická skúška pozostáva z rozsahu znalostí, ktoré sú diferencované pre
jednotlivé stupne a podrobne špecifikované pre každý predmet. V dnešnej dobe moderných
technológii, technický pokrok ovplyvňuje i námornú plavbu, avšak nemôže plnohodnotne
nahradiť človeka, jeho vedomosti a skúsenosti. Je preto nevyhnutné naberať skúsenosti
a naučiť sa riadiť plavidlo za každých podmienok. Oboznámiť sa z jeho plavebnými,
morechodnými a manévrovacími vlastnosťami a to v rôznych situáciách. I keď dnes
už bežne používame navigačné systémy GPS, predsa však musíme poznať i klasickú navigáciu,
aby sme si vedeli poradiť, keď technika vypovie službu.
Pri stupni C, je navyše povinný i tzv. kvalifikačný kurz, ktorý organizuje školiace
stredisko – právnická osoba, ktorá je týmto poverená Námorným úradom. Začiatočník
má tak šancu naučiť sa základy podľa jednotnej metodiky a v rozsahu, aký vyžadujú
predpisy. Treba si však uvedomiť, že časovo obmedzený rozsah kurzu nestačí na to,
aby sme sa naučili všetko, čo sa bude na skúške vyžadovať. Ide skutočne len o najzákladnejšie
veci, ktoré si treba rozšíriť ďalším samostatným štúdiom. Pri vyšších stupňoch,
t.j. B, A, už kvalifikačný kurz nie je povinný, predpokladá sa totiž, že uchádzač
už základné teoretické a praktické vedomosti a zručnosti má, čo mu umožní naštudovať
si ďalšiu teóriu i samostatne. Vyššie stupne je možné získať za predpokladu, že
máme stupeň nižší. Podmienkou je taktiež požadovaná plavebná prax, zloženie teoretickej
skúšky, ako i doloženie osvedčenia rádiotelefonistu.
Praktická skúška sa vykonáva spravidla na mori pod vedením inštruktora povereného
ministerstvom. Jednotlivé školiace strediská zvyknú svojim frekventantom takúto
praktickú skúšku s príslušným menovaným inštruktorom zabezpečiť.
Osvedčenie rádiotelefonistu, je osvedčenie, ktoré vydáva Telekomunikačný
úrad SR. Jeho získanie je jednou zo základných podmienok na vydanie preukazu odbornej
spôsobilosti veliteľa námorného rekreačného plavidla, no okrem toho je vyžadované
aj jednotlivými charter-ovými spoločnosťami, ktoré prenajímajú lode. Jednotlivé
školiace strediská i v tomto prípade zvyknú svojim frekventantom potrebný kurz na
získanie tohto osvedčenia zabezpečiť.
Skúška bez kurzu. Zdá sa vám to príliš zložité, dali by ste radšej prednosť
jednoduchšej skúške, bez kurzu? Áno aj to je možné, pravda, okrem základného stupňa
C, pri ktorom je kurz povinný. Treba si však uvedomiť, že na lodi zodpovedáme nielen
za seba a plavidlo, ale i za všetkých na palube. Pokiaľ to nie je za pekného počasia
až také zložité, na rozbúrenom mori už môže ísť o život. Najmä preto by sme mali
mať záujem naučiť sa čo najviac.
Pokiaľ ide o náš slovenský systém získavania odbornej spôsobilosti, možno konštatovať,
že je na štandardnej úrovni a v niektorých smeroch sú požiadavky ešte vyššie ako
v iných krajinách. Takto vydané preukazy spôsobilosti sú všeobecne akceptované a
uznávané.
Pokiaľ sa vám zdá niečo nejasné kontaktuje prosím firmu NautiTech, s.r.o., ktorá
je jediným z poverených školiacich stredísk, prípadne navštívte ich webovú stránku
www.nautitech.sk
Pridané: 16.12.2010;